Rozhovor s JUDr. Miroslavom Radačovským

Slovenský internetový denník – Hlavné správy, prednedávnom oslovil nášho predsedu JUDr. Miroslava Radačovského, aby odpovedal na otázky k zopár zaujímavým témam. V otvorenom rozhovore vyjadril svoje názory a postoje a približne zhodnotil súčasnú aj budúcu činnosť našej politickej strany Slovenský PATRIOT. Ponúkame Vám link, aby ste si ho prečítali tiež:

Slovenský PATRIOT – zmena názvu strany

Snem strany RNS – Patriot na svojom druhom zasadnutí dňa 14.3.2021 rozhodol o zmene názvu strany, na nový názov politickej strany – Slovenský PATRIOT. Táto zmena bola realizovaná na základe požiadaviek sympatizantov a podporovateľov strany tohto politického subjekty, bola prekonzultovaná s členmi snemu a snem nakoniec túto zmenu názvu hlasovaním odsúhlasil.

Rezort vnútra zaregistroval stranu Reálna národná strana (RNS) – PATRIOT

Ministerstvo vnútra zaregistrovalo politický subjekt Reálna národná strana (RNS) – PATRIOT, v ktorej figuruje europoslanec Miroslav Radačovský. Informácie boli zverejnené na webe Ministerstva vnútra. Informovala o tom aj TASR a portál teraz.sk. Viac na  https://www.teraz.sk/najnovsie/rezort-vnutra-zaregistroval-stranu-v-k/531628-clanok.html

Pozvánka na online konferenciu

JUDr. Miroslav Radačovský, nezávislý a nezaradený poslanec Európskeho parlamentu, predseda politickej strany Slovenský PATRIOT Vás srdečne pozýva na úvodnú online konferenciu ako člen výboru IMCO – Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a emeritnýsudca na tému

Spotrebiteľské minimum

Kedy – 17.03.2021 o 17:00 hod
Kde – online konferencia prostredníctvom aplikácie zoom

Program:
1. Otvorenie konferencie, privítanie účastníkov
2. Oznámenie o doterajšej činnosti v rámci ochrany spotrebiteľa z
pozície europoslanca a jeho pôsobenia vo IMCO
3. Oboznámenie sa so SMERNICOU EURÓPSKEHO
PARLAMENTU A RADY o žalobách v zastúpení na ochranu
kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES
4. Voľná rozprava – otázky účastníkov
5. Záver a poďakovanie

Mojim cieľom pri výkone funkcie europoslanca, je zvýšiť povedomie spotrebiteľov o ich právach, spolupracovať s občianskymi združeniami a aktívne sa podieľať a načúvať problémom, ktoré v oblasti ochrany spotrebiteľov sú a s ktorými sa pri svojej činnosti denne stretávate. Diskutovať o legislatívnych problémoch, a podieľať sa na tvorbe nových legislatívnych opatrení a zmien.

Nakoľko bola konferencia už dvakrát zrušená kvôli nepriaznivej pandemickej situácií, ktorá tu dlhodobo pretrváva, rozhodli sme sa usporiadať konferenciu takouto formou. Oblasť ochrany spotrebiteľa je veľmi rozsiahla a preto je mojim cieľom konferenciu usporadúvať na pravidelnej báze. Samozrejme budem rád, ak mi napíšete témy, ktoré Vás najviac zaujímajú a o ktoré máte záujem.

Tí, ktorí máte záujem zúčastniť sa konferencie, je nutné sa prihlásiť na mailovej adrese
jana.tilnakova@la.europarl.europa.eu alebo na adrese jana.pajtasova@la.europarl.europa.eu, kde Vám budú zaslané všetky pokyny ohľadne pripojenia sa na konferenciu.

Plán obnovy v EU

Jeden z najdôležitejších právnych aktov prijatých v roku 2020.

Množstvo ekonómov prirovnáva Plán obnovy k Marshallovmu plánu, avšak väčšina ekonómov vidí paralelu corona krízy so situáciou v USA počas boja o nezávislosť od Veľkej Británie a nazýva toto obdobie tzv „Hamiltonov moment/ obdobie “. Vysvetlím aj prečo. Ekonómovia vidia paralelu, ale na lepšie pochopenie je nutné opísať situáciu v USA a kto to teda bol Alexander Hamilton.

Alexander Hamilton bol prvý americký minister financií počas vlády G. Washingtona (doteraz je A. Hamilton vyobrazený na americkej 10-dolárovke). Bol tiež zástancom jednotného rozpočtu a zriadenia Centrálnej banky. Presadzoval myšlienku federatívneho rozpočtu a zdaňovania, čo viedlo k zjednocovaniu štátov na federatívnej úrovni ( či USA je federácia alebo konfederácia sa doteraz vedú politické debaty).

Hamiltonov zákon o financovaní z roku 1790 totiž zjednotil dlhy štátov z vojny o nezávislosť. Vytvorila sa federatívna pokladnica, ktorá prevzala dlhy 13-tich amerických štátov. Až o päťdesiat rokov neskôr dlhová kríza v 40. rokoch 18. storočia objasnila finančné vzťahy medzi centrom a štátmi. V skutočnosti toľko diskutovaný „Hamiltonov moment“ potreboval storočie a pol na vytvorenie modernej fiškálnej politiky USA. Spomínanú paralelu môžeme vidieť v štyroch aspektoch:

  1. EÚ „prevezme“ dlhy jednotlivých členských štátov z obdobia koronakrízy.
  2. Podľa niektorých politológov je to presun v EÚ k federatívnemu zriadeniu tzv. superštát (väčšia prepojenosť členských štátov a orientáciu na centrum – Brusel)
  3. Spoločné (federatívne) dane (daň z plastov, digitálna daň, uhlíková a emisná daň a atď.), čo je novum v porovnaní s doterajšími zavedenými príspevkami jednotlivých členských štátov
  4. Next Generation- podľa Európskej komisie benefity týchto krokov bude vnímať až nasledujúca generácia.

Či to je alebo nie je Hamiltonov moment , nie je rozhodujúce. Faktom je, že rozpočet EÚ na obdobie 2021-2027 je doplnený o najväčšiu spoločnú dlhovú pomoc vo výške 750 miliárd eur v 64 ročnej histórii EÚ, pričom dlh by sa mal splácať počas 30 rokov – podľa technických podkladov „najneskôr po roku 2027 a najneskôr do roku 2058“.

Plán obnovy vo výške 750 miliárd eur (obdobie 2021-2024) je rozdelený na 2 časti: 390 miliárd v podobe grantov a 360 miliárd v podobe úverov. Veľká kritika tohto fondu je, že finančné prostriedky nebudú členským štátom ihneď k dispozícii (najprv členské štáty požiadajú o granty a až potom o úvery, ktoré sa môžu využiť po roku 2023, použitie pôžičiek je na zvážení jednotlivých členských štátov).

Viacročný finančný rámec 2021-2027

VFR NextGenerationEU TOTAL
1. Jednotný trh, inovácie a digitalizácia €132.8 mld €10.6 mld €143.4 billion
2. Kohézna politika €377.8  mld €721.9  mld €1 099.7 billion
3. Prírodné zdroje a životné prostredie €356.4  mld €17.5  mld €373.9 billion
4. Migrácia a kontrola hraníc €22.7  mld €22.7 billion
5. Bezpečnosť a obrana €13.2  mld €13.2 billion
6. Zahraničná politika- susedné štáty a svet €98.4  mld €98.4 billion
7. Európska verejná správa €73.1  mld €73.1 billion
SUMA SPOLU €1 074.3  mld €750 mld €1 824.3 billion

 

Keďže Plán obnovy je zameraný na okamžitú revitalizáciu ekonomiky členských štátov počas korona krízy, z toho dôvodu je plán určený na kratšie obdobie. V EK sa budu týmto finančným programom zaoberať prioritne. Členské štáty majú vypracovať na domácu úlohu tzv. verejnú úvahu do 30. apríla 2021, ci sú „hodné“ finančných prostriedkov z plánu obnovy. Maturitnou témou „verejnej úvahy“ je, či navrhované reformy /opatrenia členského štátu prispeje k obnoveniu zdravého rastu životnej úrovne, kvality života a dobiehania vyspelých krajín. Bude vďaka nemu ekonomika inovatívnejšia, štát modernejší a krajina zdravšia? Tieto správy vypracované členským štátom nahradia správy z Európskeho semestra v roku 2021. Dna 22. decembra 2020 ministerstvo financií uverejnilo draft „domácej úlohy“ plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Slovenská republika by mala predbežne dostať cca 6 miliárd zo 750 miliardového balíka. Pričom minimálne 37% výdavkov má byť spojená s klímou a minimálna úroveň 20% výdavkov týkajúcich sa digitálnych technológií (patria sem napríklad investície do zavádzania 5G a gigabitového pripojenia, rozvoj digitálnych zručností prostredníctvom reforiem vzdelávacích systémov a zvýšenie dostupnosti a efektívnosti verejných služieb pomocou nových digitálnych nástrojov)

Fond obnovy (750 mld) je komplementárnou súčasťou viacročného finančného rámca (1 074,3 miliardy). Čiže EÚ má k dispozícii cca 1.8 bill. eur, ktoré boli schválené 16. decembra 2020 na plenárnom zasadnutí v EP.

Zaujímavá je aj kompozícia plánu obnovy. V pôvodnom návrhu EK v máji 2020 boli hlavne kritéria prerozdeľovania finančných prostriedkov :

  1. a) počet obyvateľov v roku 2019,
  2. b) hodnoty HDP na obyvateľa v roku 2019 a
  3. c) priemernej miery nezamestnanosti v rokoch 2015 – 2019, všetko v pomere k celkovej hodnote EÚ27.

Stručne povedané, pôvodný mechanizmus prideľovania finančných prostriedkov navrhovaný Komisiou uprednostňoval krajiny s nižšími príjmami. Avšak v júli 2020 Rada po summite lídrov EÚ predstavila novú metódu prerozdeľovania finančných prostriedkov. Táto zmena v metóde prideľovania priniesla výhody väčším krajinám a krajinám, ktoré v dôsledku pandémie utrpeli väčšie straty HDP.

Pre porovnanie s pôvodným návrhom Európskej komisie iba tri krajiny, Nemecko (o 20,4 miliárd EUR), Francúzsko (o 12,4 miliárd EUR) a Taliansko (o 5 miliárd EUR), dostanú viac grantov, všetky ostatné krajiny dostanú menej. Slovenská republika mala povodne dostať vyše 8 mld. Eur, ale po ukončených rokovaniach je to menej ako 6 mld. Eur.

A keďže granty v iných nástrojoch na obnovu ekonomiky EU sa výrazne znížili pre všetky krajiny, iba Nemecko (o 13,4 miliárd EUR) a Francúzsko (o 7,4 miliárd EUR) získajú viac grantov z celkového balíka opatrení na vymáhanie v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie. Celkovo Taliansko získa o granty menej o 1 miliardu EUR, Španielsko o 9,5 miliárd EUR menej, zatiaľ čo Poľsko o 11,4 miliárd EUR menej. Preto ste možno zachytili v tlači, že ja jedna o Merkel- Macron plán.

Celé niekoľko mesačné rokovanie o finančnej pomoci v dôsledku koronakrízy na európskej úrovni bolo sprevádzané podmienenosti dodržiavania právneho statu. Podľa lídrov EÚ tento mechanizmus sa nevzťahuje ani nie tak na rozsiahle výzvy v oblasti právneho štátu, ale skôr sa zameriava na zásady právneho štátu, ktoré „ovplyvňujú alebo vážne ohrozujú riadne finančné hospodárenia s rozpočtom EÚ alebo ochrany finančných záujmov Únie dostatočne priamym spôsobom. “

Závery Európskej rady z 11. decembra, ktoré hovoria, že Komisia by nemala uplatňovať mechanizmus právneho štátu, kým Európsky súdny dvor nerozhodne o tomto nástroji, ktorý sa bude uplatňovať od 1. januára.