Rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov

Vystúpenie nášho predsedu JUDr. Miroslava Radačovského v rozprave na tému: “Rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov”

Menšiny na Slovensku.

Jednou z národnostných menšín žijúcich na Slovensku je 450 000-ova komunita Rómov. Okrem toho, že niektoré politické subjekty sa dokážu na tejto téme iba priživovať a získavať politický profit. Vytýkajú im všetky nedostatky, ich spôsob života a asociálne správanie, nevedia hľadať a doposiaľ nenašli, konkrétny spôsob riešenia tohto problému.

Na druhej strane je tu tiež politické spektrum, ktoré razí opačný trend a zneužíva politický boj na to, aby bezprecedentne chránil práva Rómov. Žiaľ bohu tiež bez konkrétnych návrhov riešení.

Rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov

Strana Slovenský PATRIOT má v programe konkrétne riešenia, počnúc konkrétnymi riešeniami začlenenia Rómov do spoločnosti. Dospeli sme k záveru, že je potrebné začať tým, že bez účasti Rómov úspech ich integrácie do spoločnosti nie je možný. Na integráciu Rómov nie je potrebné len niekedy bezhlavé vynakladanie finančných prostriedkov na ich vzdelávanie a finančnú pomoc. Je potrebné riešiť ich konkrétne problémy. Aby sa Róm chcel podieľať sám na integrácii, musí sa cítiť byť sám súčasťou spoločnosti štátu a nesmie sa cítiť byť odstrkovaný a dehonestovaný.

Oslovenie

Samotné oslovovanie a pomenovanie “cigán” je pre nich nepríjemné a uráža ich to. Oni majú svoje pomenovanie už 3000 rokov staré, sú národnostnou menšinou a ich pomenovanie je Róm. Nikomu z nás by sa nepáčilo a ani sa nám nepáči, keď nás napríklad Maďari oslovujú “Toth” , pretože my sme Slováci.

Prvý krok

Toto je prvý krok, ktorým chce strana Slovenský PATRIOT prostredníctvom nášho europoslanca a predsedu dosiahnuť v reálnom riešení rómskej otázky, do budúcnosti a v tejto činnosti bude aj vyvíjať aj ďalšiu činnosť. Pokiaľ to tak nebude, budeme problém Rómov, ako balvan pred sebou tlačiť na veky vekov , a to nie je dobré.

HLAVU HORE SLOVENSKO!

Volebný systém potrebuje zmenu

Volebný systém potrebuje zmenu - Slovenský PATRIOT1. Zmena volebného systému z pomerného na väčšinové

Strana Slovenský Patriot iste nie je sama, komu sa nepáči súčasný partokratický spôsob vedenia štátu, legitimizovaný hlavne terajším volebným systémom. Sme presvedčení, že najmä tento volebný systém „je zodpovedný“ za to, že volič je pre strany zaujímavý iba v čase prípravy a vykonávania volieb. Potom sa strany už len pretekajú medzi sebou v snahe zabezpečiť, aby oni, ich „majitelia“, im blízke skupiny, či sponzori, bohatli čo možno najrýchlejšie. Záujem voličov ich počas 4 ročného obdobia vládnutia zaujíma len do tej miery, aby im ich záujmy pomáhali napĺňať predovšetkým ako lacná pracovná sila. A čo je ešte horšie, hlas občana počas volebného obdobia nemá žiadnu váhu. Iste sa zhodneme, že vládnutie strán za ostatných 30 rokov neprinieslo žiadny všeobecný prospech. Ba práve naopak, mnoho z toho čo naši rodičia a najmä starí rodičia desaťročia predtým neľahko budovali, nám už nepatrí. Prestali sme byť sebestační (najmä v potravinách), zničili a rozkradli sa dovtedy fungujúce podniky. Tie sa z veľkej väčšiny stali majetkom „strategických investorov“, ktorí často konajú skôr ako zlodeji. Spravidla sídlia v zahraničí a tak naša lacná pracovná sila vytvára zisky pre zahraničie. To sa deje v bankách, montovniach automobilov, zaberajúcich často najúrodnejšiu pôdu, ktorá nás roky živila, v hypermarketoch, atď. A najhoršie na tom je, že volič to počas 4 rokov nemá šancu zmeniť, lebo rozhodujú ľudia, ktorí sa dostali k moci na základe volieb.

Strana Slovenský Patriot to chce zmeniť. Ak bude vo voľbách úspešná, zaväzuje sa zmeniť terajší pomerný volebný systém na väčšinový. Aby volič namiesto strán mohol voliť osobnosti, ktoré potom bude mať možnosť aj kontrolovať a vyvodzovať zodpovednosť.

Aby sa zmena súčasného partokratického vládnutia mohla vykonať čo najskôr, zaväzujeme sa, že v prípade dostatočného počtu mandátov v parlamente presadíme čo najrýchlejšie zmenu volebného zákona a súvisiacich zákonov tak, aby po ich prijatí (cca do jedného roka) mohli byť vypísané nové voľby, kde budú už volené osobnosti.

Asi každého zaujíma čo by mal nový volebný systém priniesť, aké budú volebné pravidlá. Aby sa dosiahlo vládnutie v prospech väčšiny obyvateľstva našej krajiny chceme, aby nový volebný zákon a súvisiace zmeny v iných zákonoch, garantovali predovšetkým toto:

  • miesto jedného volebného obvodu, ktorý máme teraz, sa vytvorí viac volebných obvodov, ktorých veľkosť bude záležať najmä od hustoty obyvateľstva, ale aj geografických podmienok. Ideálne – vytvoriť toľko volebných obvodov, koľko bude v parlamente poslancov (rozhodne chceme ich terajší počet znížiť);

  • do parlamentu budú môcť kandidovať, okrem nominantov politických strán, aj nezávislé osobnosti ktoré splnia zákonné kritériá, vrátane včasného predloženia petície s príslušným počtom podpisov občanov požadujúcich ich kandidatúru;

  • občan bude môcť kandidovať len v tom volebnom obvode, v ktorom bude mať trvalý pobyt nie menej ako 5 rokov. Lebo len taký človek, ktorý býva v regióne, môže poznať jeho potreby, „bolesti“ prezentovať a presadzovať vôľu a záujmy ľudí s ktorými bude často v prirodzenom kontakte;

  • v novozvolenom parlamente bude potom prebiehať súperenie myšlienok, názorov, nie sily politických strán (ktorá je paradoxne odvodená počas celých 4 rokov od podpory voličov, ktorú mali strany v dňoch volieb) a už vôbec nie ich sponzorov. (Poslanec v rokovacej sále pred hlasovaním už nikdy nebude pozerať na zástupcu politickej strany – „bossa“ ako mu „doporučí“ hlasovať);

  • výška poslaneckých platov už nebude závisieť od vôle poslancov, ale od priemerného zárobku občanov SR. Ak bude priemerný zárobok na Slovensku rásť, budú rásť aj odmeny poslancov. Ak ale bude klesať, znížia sa aj poslanecké platy;

  • akékoľvek peňažné sumy bude musieť prijímať poslanec len cez jeden účet;

  • nadobúdanie iného majetku (dary, výhry, dedičstvo…) bude musieť raz ročne zverejniť tak, aby jeho majetkové pomery mohli voliči kontrolovať;

Pokiaľ teda chceme, aby už samotný systém garantoval, že v parlamente sa budú riešiť okrem straníckych, nadregionálnych aj regionálne problémy tak, aby boli na prospech väčšine, nie iba straníckym bossom či oligarchom, potom považujeme zmenu volebného systému za nutnosť. Volič by mal mať možnosť nielen hodnotiť plnenie predvolebných sľubov, ale v prípade, že poslanec nebude pracovať v súlade s tým čo sľúbil, musí mať možnosť vyžadovať aj jeho zodpovednosť. Tiež poslanec si musí od samotného počiatku uvedomovať, že nebude môcť celé volebné obdobie len plano rečniť v parlamente ale, že hrubá chyba môže znamenať jeho rýchly odchod z politickej scény. A to už v okamihu, keď sa rozhodne kandidovať.

Rozhovor s JUDr. Miroslavom Radačovským

Slovenský internetový denník – Hlavné správy, prednedávnom oslovil nášho predsedu JUDr. Miroslava Radačovského, aby odpovedal na otázky k zopár zaujímavým témam. V otvorenom rozhovore vyjadril svoje názory a postoje a približne zhodnotil súčasnú aj budúcu činnosť našej politickej strany Slovenský PATRIOT. Ponúkame Vám link, aby ste si ho prečítali tiež:

Slovenský PATRIOT – zmena názvu strany

Snem strany RNS – Patriot na svojom druhom zasadnutí dňa 14.3.2021 rozhodol o zmene názvu strany, na nový názov politickej strany – Slovenský PATRIOT. Táto zmena bola realizovaná na základe požiadaviek sympatizantov a podporovateľov strany tohto politického subjekty, bola prekonzultovaná s členmi snemu a snem nakoniec túto zmenu názvu hlasovaním odsúhlasil.

Rezort vnútra zaregistroval stranu Reálna národná strana (RNS) – PATRIOT

Ministerstvo vnútra zaregistrovalo politický subjekt Reálna národná strana (RNS) – PATRIOT, v ktorej figuruje europoslanec Miroslav Radačovský. Informácie boli zverejnené na webe Ministerstva vnútra. Informovala o tom aj TASR a portál teraz.sk. Viac na  https://www.teraz.sk/najnovsie/rezort-vnutra-zaregistroval-stranu-v-k/531628-clanok.html

Pozvánka na online konferenciu

JUDr. Miroslav Radačovský, nezávislý a nezaradený poslanec Európskeho parlamentu, predseda politickej strany Slovenský PATRIOT Vás srdečne pozýva na úvodnú online konferenciu ako člen výboru IMCO – Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a emeritnýsudca na tému

Spotrebiteľské minimum

Kedy – 17.03.2021 o 17:00 hod
Kde – online konferencia prostredníctvom aplikácie zoom

Program:
1. Otvorenie konferencie, privítanie účastníkov
2. Oznámenie o doterajšej činnosti v rámci ochrany spotrebiteľa z
pozície europoslanca a jeho pôsobenia vo IMCO
3. Oboznámenie sa so SMERNICOU EURÓPSKEHO
PARLAMENTU A RADY o žalobách v zastúpení na ochranu
kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES
4. Voľná rozprava – otázky účastníkov
5. Záver a poďakovanie

Mojim cieľom pri výkone funkcie europoslanca, je zvýšiť povedomie spotrebiteľov o ich právach, spolupracovať s občianskymi združeniami a aktívne sa podieľať a načúvať problémom, ktoré v oblasti ochrany spotrebiteľov sú a s ktorými sa pri svojej činnosti denne stretávate. Diskutovať o legislatívnych problémoch, a podieľať sa na tvorbe nových legislatívnych opatrení a zmien.

Nakoľko bola konferencia už dvakrát zrušená kvôli nepriaznivej pandemickej situácií, ktorá tu dlhodobo pretrváva, rozhodli sme sa usporiadať konferenciu takouto formou. Oblasť ochrany spotrebiteľa je veľmi rozsiahla a preto je mojim cieľom konferenciu usporadúvať na pravidelnej báze. Samozrejme budem rád, ak mi napíšete témy, ktoré Vás najviac zaujímajú a o ktoré máte záujem.

Tí, ktorí máte záujem zúčastniť sa konferencie, je nutné sa prihlásiť na mailovej adrese
jana.tilnakova@la.europarl.europa.eu alebo na adrese jana.pajtasova@la.europarl.europa.eu, kde Vám budú zaslané všetky pokyny ohľadne pripojenia sa na konferenciu.

Plán obnovy v EU

Jeden z najdôležitejších právnych aktov prijatých v roku 2020.

Množstvo ekonómov prirovnáva Plán obnovy k Marshallovmu plánu, avšak väčšina ekonómov vidí paralelu corona krízy so situáciou v USA počas boja o nezávislosť od Veľkej Británie a nazýva toto obdobie tzv „Hamiltonov moment/ obdobie “. Vysvetlím aj prečo. Ekonómovia vidia paralelu, ale na lepšie pochopenie je nutné opísať situáciu v USA a kto to teda bol Alexander Hamilton.

Alexander Hamilton bol prvý americký minister financií počas vlády G. Washingtona (doteraz je A. Hamilton vyobrazený na americkej 10-dolárovke). Bol tiež zástancom jednotného rozpočtu a zriadenia Centrálnej banky. Presadzoval myšlienku federatívneho rozpočtu a zdaňovania, čo viedlo k zjednocovaniu štátov na federatívnej úrovni ( či USA je federácia alebo konfederácia sa doteraz vedú politické debaty).

Hamiltonov zákon o financovaní z roku 1790 totiž zjednotil dlhy štátov z vojny o nezávislosť. Vytvorila sa federatívna pokladnica, ktorá prevzala dlhy 13-tich amerických štátov. Až o päťdesiat rokov neskôr dlhová kríza v 40. rokoch 18. storočia objasnila finančné vzťahy medzi centrom a štátmi. V skutočnosti toľko diskutovaný „Hamiltonov moment“ potreboval storočie a pol na vytvorenie modernej fiškálnej politiky USA. Spomínanú paralelu môžeme vidieť v štyroch aspektoch:

  1. EÚ „prevezme“ dlhy jednotlivých členských štátov z obdobia koronakrízy.
  2. Podľa niektorých politológov je to presun v EÚ k federatívnemu zriadeniu tzv. superštát (väčšia prepojenosť členských štátov a orientáciu na centrum – Brusel)
  3. Spoločné (federatívne) dane (daň z plastov, digitálna daň, uhlíková a emisná daň a atď.), čo je novum v porovnaní s doterajšími zavedenými príspevkami jednotlivých členských štátov
  4. Next Generation- podľa Európskej komisie benefity týchto krokov bude vnímať až nasledujúca generácia.

Či to je alebo nie je Hamiltonov moment , nie je rozhodujúce. Faktom je, že rozpočet EÚ na obdobie 2021-2027 je doplnený o najväčšiu spoločnú dlhovú pomoc vo výške 750 miliárd eur v 64 ročnej histórii EÚ, pričom dlh by sa mal splácať počas 30 rokov – podľa technických podkladov „najneskôr po roku 2027 a najneskôr do roku 2058“.

Plán obnovy vo výške 750 miliárd eur (obdobie 2021-2024) je rozdelený na 2 časti: 390 miliárd v podobe grantov a 360 miliárd v podobe úverov. Veľká kritika tohto fondu je, že finančné prostriedky nebudú členským štátom ihneď k dispozícii (najprv členské štáty požiadajú o granty a až potom o úvery, ktoré sa môžu využiť po roku 2023, použitie pôžičiek je na zvážení jednotlivých členských štátov).

Viacročný finančný rámec 2021-2027

VFR NextGenerationEU TOTAL
1. Jednotný trh, inovácie a digitalizácia €132.8 mld €10.6 mld €143.4 billion
2. Kohézna politika €377.8  mld €721.9  mld €1 099.7 billion
3. Prírodné zdroje a životné prostredie €356.4  mld €17.5  mld €373.9 billion
4. Migrácia a kontrola hraníc €22.7  mld €22.7 billion
5. Bezpečnosť a obrana €13.2  mld €13.2 billion
6. Zahraničná politika- susedné štáty a svet €98.4  mld €98.4 billion
7. Európska verejná správa €73.1  mld €73.1 billion
SUMA SPOLU €1 074.3  mld €750 mld €1 824.3 billion

 

Keďže Plán obnovy je zameraný na okamžitú revitalizáciu ekonomiky členských štátov počas korona krízy, z toho dôvodu je plán určený na kratšie obdobie. V EK sa budu týmto finančným programom zaoberať prioritne. Členské štáty majú vypracovať na domácu úlohu tzv. verejnú úvahu do 30. apríla 2021, ci sú „hodné“ finančných prostriedkov z plánu obnovy. Maturitnou témou „verejnej úvahy“ je, či navrhované reformy /opatrenia členského štátu prispeje k obnoveniu zdravého rastu životnej úrovne, kvality života a dobiehania vyspelých krajín. Bude vďaka nemu ekonomika inovatívnejšia, štát modernejší a krajina zdravšia? Tieto správy vypracované členským štátom nahradia správy z Európskeho semestra v roku 2021. Dna 22. decembra 2020 ministerstvo financií uverejnilo draft „domácej úlohy“ plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Slovenská republika by mala predbežne dostať cca 6 miliárd zo 750 miliardového balíka. Pričom minimálne 37% výdavkov má byť spojená s klímou a minimálna úroveň 20% výdavkov týkajúcich sa digitálnych technológií (patria sem napríklad investície do zavádzania 5G a gigabitového pripojenia, rozvoj digitálnych zručností prostredníctvom reforiem vzdelávacích systémov a zvýšenie dostupnosti a efektívnosti verejných služieb pomocou nových digitálnych nástrojov)

Fond obnovy (750 mld) je komplementárnou súčasťou viacročného finančného rámca (1 074,3 miliardy). Čiže EÚ má k dispozícii cca 1.8 bill. eur, ktoré boli schválené 16. decembra 2020 na plenárnom zasadnutí v EP.

Zaujímavá je aj kompozícia plánu obnovy. V pôvodnom návrhu EK v máji 2020 boli hlavne kritéria prerozdeľovania finančných prostriedkov :

  1. a) počet obyvateľov v roku 2019,
  2. b) hodnoty HDP na obyvateľa v roku 2019 a
  3. c) priemernej miery nezamestnanosti v rokoch 2015 – 2019, všetko v pomere k celkovej hodnote EÚ27.

Stručne povedané, pôvodný mechanizmus prideľovania finančných prostriedkov navrhovaný Komisiou uprednostňoval krajiny s nižšími príjmami. Avšak v júli 2020 Rada po summite lídrov EÚ predstavila novú metódu prerozdeľovania finančných prostriedkov. Táto zmena v metóde prideľovania priniesla výhody väčším krajinám a krajinám, ktoré v dôsledku pandémie utrpeli väčšie straty HDP.

Pre porovnanie s pôvodným návrhom Európskej komisie iba tri krajiny, Nemecko (o 20,4 miliárd EUR), Francúzsko (o 12,4 miliárd EUR) a Taliansko (o 5 miliárd EUR), dostanú viac grantov, všetky ostatné krajiny dostanú menej. Slovenská republika mala povodne dostať vyše 8 mld. Eur, ale po ukončených rokovaniach je to menej ako 6 mld. Eur.

A keďže granty v iných nástrojoch na obnovu ekonomiky EU sa výrazne znížili pre všetky krajiny, iba Nemecko (o 13,4 miliárd EUR) a Francúzsko (o 7,4 miliárd EUR) získajú viac grantov z celkového balíka opatrení na vymáhanie v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie. Celkovo Taliansko získa o granty menej o 1 miliardu EUR, Španielsko o 9,5 miliárd EUR menej, zatiaľ čo Poľsko o 11,4 miliárd EUR menej. Preto ste možno zachytili v tlači, že ja jedna o Merkel- Macron plán.

Celé niekoľko mesačné rokovanie o finančnej pomoci v dôsledku koronakrízy na európskej úrovni bolo sprevádzané podmienenosti dodržiavania právneho statu. Podľa lídrov EÚ tento mechanizmus sa nevzťahuje ani nie tak na rozsiahle výzvy v oblasti právneho štátu, ale skôr sa zameriava na zásady právneho štátu, ktoré „ovplyvňujú alebo vážne ohrozujú riadne finančné hospodárenia s rozpočtom EÚ alebo ochrany finančných záujmov Únie dostatočne priamym spôsobom. “

Závery Európskej rady z 11. decembra, ktoré hovoria, že Komisia by nemala uplatňovať mechanizmus právneho štátu, kým Európsky súdny dvor nerozhodne o tomto nástroji, ktorý sa bude uplatňovať od 1. januára.