Som hrdý na to, že medzi týmito 343 Slovákmi bol aj vtedy 23-ročný môj otec Peter Radačovský, vyznamenaný v tomto boji vysokým vojenským vyznamenaním Bohdana Chmelnického. Slovanskí bratia nezabúdajú a preto som bol ako priamy potomok slovenského bojovníka pozvaný ukrajinskými antifašistami a poslancami ukrajinského parlamentu spolu aj s manželkou na miesta, kde títo slovenskí chlapci bojovali. Bolo to z príležitosti útoku veľkonemeckej ríše, ktorá aj so svojimi európskymi spojencami dňa 22. júna 1941 zaútočila na Sovietsky zväz.
V dňoch 21. – 23. júna zúčastnil som sa kladenia vencov k pamätníkom večnej slávy v Kyjeve a Dnepropetrovsku. Zúčastnil rozhovorov v miestnych médiách, stretol sa s poslancami ukrajinského parlamentu, oblastnými poslancami a miestnymi obyvateľmi či už rusky alebo ukrajinsky hovoriacimi.
Bol to pre mňa skutočný zážitok, pocit hrdosti na našu slovenskú vlasť, keď som stál na brehu Dnepra, teda na miestach, kde 343 mladých Slovákov spolu so slovanskými bratmi Rusmi, Ukrajincami, ale aj inými národnosťami bojovali a zomierali za oslobodenie Európy od fašizmu.
Navštívil som aj pamätník Babyn Jar, kde bolo v známej rokline vyvraždených okolo 150 000 ľudí – Židov, Ukrajincov, ruských zajatcov, Rómov nemeckými fašistami a, žiaľbohu, aj za pomoci ozbrojených zložiek ukrajinských nacionalistov, prevažne zo západnej Ukrajiny. Pri tejto príležitosti som navštívil aj miestny objekt synagógu Golden Rose Synagogue (Dnipro), stretol sa s hlavným rabínom Dnepropetrovska – Shmuel Kaminetzky, pozrel si múzeum holokaustu, ale o tejto skutočnosti zverejním status neskôr.
